História Etiópie - História

História Etiópie - História


We are searching data for your request:

Forums and discussions:
Manuals and reference books:
Data from registers:
Wait the end of the search in all databases.
Upon completion, a link will appear to access the found materials.

ETIÓPIA

Legenda hovorí, že Etiópiu založil syn kráľa Šalamúna a kráľovnej zo Sáby. Či je to tak alebo nie, je nesporné, že Etiópia bola známa ako dôležitá súčasť klasických obchodných ciest už 500 rokov pred Kristom. Etiópii, pokresťančenej v 4. storočí, sa podarilo v 600 -tych rokoch čeliť islamskej invázii. Jej koptských kresťanov však vtedy islamské krajiny severnej Afriky a zvyšok Blízkeho východu odrezali od kresťanských centier. Portugalsko prišlo v 15. storočí a využilo Etiópiu na posilnenie obchodu cez Indický oceán. Portugalci sa pokúšali zaviesť rímsky katolicizmus s malým úspechom. Na začiatku 17. storočia Etiópia vyhnala všetkých misionárov. Úspešne bolo zmarené aj talianske úsilie o inváziu v roku 1880. V roku 1930 nastúpil na trón Haile Selassie. Jeho vládu v roku 1936 prerušil ďalší pokus o inváziu Talianska - tentoraz úspešný a utiekol do Anglicka. Taliansko bolo nútené stiahnuť sa z Etiópie vďaka britskej a etiópskej vojenskej akcii počas 2. svetovej vojny a Haile Selassie bola obnovená na trón ako cisár. V roku 1974 zvrhla koalícia síl Haile Selassieho. Po zrušení monarchie bola moc koptskej cirkvi obmedzená a začala sa vážna pozemková reforma. Bol vyhlásený socialistický štát, v dôsledku ktorého zahynuli tisíce nepriateľov novej vlády. Dlhoročný vzťah medzi americkou armádou a Etiópiou bol zrušený v prospech nového paktu so Sovietskym zväzom. Somálsko zaútočilo na Etiópiu v roku 1977 a so sovietskou pomocou Etiópia odrazila somálske sily, aj keď boje stále pokračovali. Vnútorné boje v Etiópii o Eritreu a neskôr o provinciu Tigre krajinu zničili. Aj keď sa voľby konečne konali v roku 1994, v Eritrei v roku 1998 sa napätie opäť vyhrotilo a v roku 1999 eskalovalo, pričom obe strany vynakladali značnú energiu a pracovnú silu v boji o kontrolu nad zdanlivo nedôležitým pohraničným územím v blízkosti Badme.

VIAC HISTÓRIE


História Etiópie a#8211 Fakty, časová os a sprievodca

Starovekí grécki učenci histórie, ako napríklad Herodotus a Diodorus Siculus, používali slovo Aethiopia na označenie skupín ľudí, ktorí okamžite žijú na juhu starého Egypta, konkrétne je región v súčasnosti známy ako staroveké kráľovstvo Kush, v súčasnosti časť súčasná Núbia v Egypte a Sudáne, ako aj spoločná celá subkontinentálna Afrika. Názov Aethiopia je odvodený od zastaralej gréckej terminológie „Aethiops“ (spálený vzhľad).

História Etiópie sa začína pred Aksumom a D'mtom. Moc a sláva krajiny je uvedená v biblii s Egyptom a Isrealom. História Etiópie prešla počas tisícročí rôznymi systémami, od feudálneho cez demokratický až po socialistický a ďalším. Napriek zmene a temnej minulosti a veľkým podnikom zostala krajina taká krásna a zjednotená. Dnes má krajina viac ako 100 miliónov ľudí.


Politická nezávislosť (4. storočie - 1632) Edit

Podľa tradície Beta Izrael bolo židovské kráľovstvo Beta Izrael, neskôr nazývané kráľovstvo Gondar, pôvodne založené potom, čo bola Ezana v roku 325 n. L. Korunovaná za cisára Axum. Ezana, ktorú v detstve vzdelával misionár Frumentius, po korunovaní vyhlásil kresťanstvo za náboženstvo etiópskej ríše. Obyvatelia, ktorí praktizovali judaizmus a odmietali prestúpiť na kresťanstvo, sa začali vzbúriť. Táto skupina bola cisárom označovaná ako „Beta Izrael“. Po občianskej vojne medzi židovským a kresťanským obyvateľstvom sa zdá, že Beta Izrael vytvoril nezávislý štát, a to buď v severozápadnej Etiópii, alebo vo východnom regióne Severný Sudán. V 13. storočí sa Beta Israel už presťahovala do ľahšie chrániteľných hôr na severozápade christianizovanej oblasti rovín. [1] Kráľovstvo sa nachádzalo v oblasti Semienských hôr a regiónu Dembia - nachádzalo sa severne od jazera Tana a južne od rieky Tekezé. Urobili svoje hlavné mesto v Gondare, korunovali svojho prvého kráľa Phineasa, potomka židovského veľkňaza Zadoka a začalo obdobie územnej expanzie na východ a na juh.

V polovici 9. storočia začala ríša Aksum novú expanziu, ktorá viedla k ozbrojenému konfliktu medzi silami Ríše a silami Beta Izrael. Kráľovstvu Beta Izrael za vlády kráľa Gideona IV. Sa podarilo poraziť sily Axum. Počas bitky zahynul kráľ Gideon IV. Výsledkom bolo, že Gideonova dcéra Judita zdedila kráľovstvo po svojom otcovi a prevzala velenie.

Kráľovná Judita podpísala pakt s kmeňmi Agaw, ktoré boli pohanmi. Okolo roku 960 veľká kmeňová konfederácia vedená kráľovnou Juditou, ktorá zahŕňala sily Agawských kmeňov a síl Beta Izrael, vtrhla do hlavného mesta Axum, dobyla ho a zničila (vrátane mnohých kostolov a kláštorov, ktoré boli spálené a zničené) a zaviedol židovskú vládu nad Axumom. Okrem toho bol vytrhnutý axumitský trón a sily kráľovnej Judity vyhodené a vypálené kláštor Debre Damo, ktorý bol v tom čase pokladnicou a väzením pre mužských príbuzných etiópskeho cisára, pričom boli zabití všetci potenciálni cisárovi dedičia. .

Zlatý vek kráľovstva Beta Izrael sa uskutočnil podľa etiópskej tradície v rokoch 858 - 1270, v ktorom prekvitalo židovské kráľovstvo. V tom období si svetové židovstvo po prvý raz vypočulo príbehy Eldada ha-Daniho [2], ktorý buď navštívil kráľovstvo, alebo o ňom počul mnohé správy vo svojom vlastnom židovskom kráľovstve pastierov, ktoré sa mohlo nachádzať v Sudáne. (keďže hovorí o mozaikovom kráľovstve ležiacom na „druhej strane riek Etiópie“ v odľahlých horách). Dokonca aj Marco Polo a Benjamin z Tudely spomínajú v spisoch z tohto obdobia nezávislé etiópske židovské kráľovstvo. Toto obdobie končí nástupom kresťanskej šalamúnskej dynastie v roku 1270, kedy bola dynastia „obnovená“ po korunovaní panovníka, ktorý sa hlásil k jedinému kráľovskému kniežaťu, ktorému sa podarilo uniknúť povstaniu kráľovnej Judity. Nasledujúce tri storočia cisári šalamúnskej dynastie viedli niekoľko dlhých pokračujúcich sérií ozbrojených konfrontácií so židovským kráľovstvom.

V roku 1329 cisár Amda Seyon robil kampaň v severozápadných provinciách Semien, Wegera, Tselemt a Tsegede, v ktorých mnohí konvertovali na judaizmus a kde sa do popredia dostávala beta Izrael. [3] Poslal tam vojská, aby bojovali s ľuďmi „ako Židia“ (Ge'ez ከመ: አይሁድ kama ayhūd). [4]

Cisár Yeshaq (1414 - 1429) vtrhol do židovského kráľovstva, anektoval ho a začal vyvíjať náboženský tlak. Yeshaq rozdelil okupované územia židovského kráľovstva na tri provincie, ktoré kontrolovali ním vymenovaní komisári. Znížil sociálny status Židov pod kresťanov [4] a prinútil Židov obrátiť alebo prísť o svoju krajinu. Rozdalo by sa ako rist, typ kvalifikácie pôdy, ktorá ho urobila navždy dedičným pre príjemcu a cisárom neprenosným. Yeshaq nariadil: „Ten, kto je pokrstený v kresťanskom náboženstve, môže zdediť krajinu svojho otca, inak nech je Falāsī. “Toto môže byť pôvod pre výraz„ Falasha “(falāšā„tulák“ alebo „bezzemok“). [4] Tento výraz sa považuje za hanlivý voči etiópskym Židom.

V roku 1435 Eliáš z Ferrary v liste svojim deťom opísal stretnutie s etiópskym Židom v Jeruzaleme. Ten muž mu povedal o pretrvávajúcom konflikte jeho nezávislého národa s kresťanskou Habesou, ktorý mu sprostredkoval niektoré zo zásad svojej viery, čo, ako uzavrela Ferrara, balansovalo medzi karaitským a rabínskym judaizmom. Jeho ľudia nepoznali Talmud a nedodržiavali Chanuku, ale ich kánon obsahoval knihu Ester a mali ústny výklad Tóry. Ferrara ďalej zaznamenal, že mali svoj vlastný jazyk, že cesta z ich krajiny trvala šesť mesiacov a že v ich hraniciach sa nachádzala biblická rieka Gozan. [5]

V roku 1450 sa židovskému kráľovstvu podarilo vopred anektovať územia, ktoré stratilo, a začalo sa pripravovať na boj s cisárskymi armádami. Izraelské sily Beta napadli Etiópsku ríšu v roku 1462, ale stratili kampaň a mnoho z jej vojenských síl bolo zabitých. Neskôr sily etiópskeho cisára napadli kráľovstvo v regióne Begemder a počas siedmich rokov zmasakrovali mnoho Židov v tomto regióne. Cisár Yacob Zara (vládol v rokoch 1434 - 1468) dokonca k svojmu menu hrdo pridal titul „Ničiteľ Židov“. Napriek tomu, že sa oblasť kráľovstva neskôr výrazne zmenšila, Židia dokázali svoje horské kráľovstvo nakoniec obnoviť.

V 16. storočí hlavný rabín Egypta David ben Solomon ibn Abi Zimra (nazývaný aj Radbaz, asi 1479-1573) vyhlásil, že z hľadiska halakha etiópska komunita bola určite židovská. [6]

V rokoch 1529 až 1543 moslimské armády Adal Sultanate za pomoci síl z Osmanskej ríše bojovali proti Etiópskej ríši a priblížili sa k porážke Etiópie a k premene jej poddaných na islam. V tom období Židia uzavreli pakt s Etiópskou ríšou. Vedúci predstavitelia Kráľovstva Beta Izrael zmenili počas vojny svoje spojenectvo a začali podporovať armády moslimského Adal Sultanátu. Armády Adal Sultanate sa však cítili dostatočne silné na to, aby ignorovali túto ponuku podpory, a zabili mnoho jej členov. V dôsledku toho sa vodcovia kráľovstva Beta Izrael obrátili na etiópsku ríšu a ich spojencov a pokračovali v boji proti nim. Dobyli rôzne oblasti židovského kráľovstva, vážne poškodili jeho hospodárstvo a požiadali ich o pomoc pri získavaní späť regiónov stratených pre Adal Sultanate. Silam etiópskej ríše sa nakoniec podarilo dobyť moslimov a zabrániť Ahmedovi Gragnovi v dobytí Etiópie. Napriek tomu sa etiópska kresťanská ríša rozhodla vyhlásiť vojnu proti Židovskému kráľovstvu a ako dôvod zdôvodnila zmenu postojov židovských vodcov počas etiopsko -adalskej vojny. Za pomoci portugalských síl z rádu jezuitov vtrhla etiópska ríša pod vládou cisára Gelawdewosa do židovského kráľovstva a popravila židovského kráľa Jorama. V dôsledku tejto bitky sa oblasti kráľovstva výrazne zmenšili a zahŕňali teraz iba región pohoria Semien.

Po poprave kráľa Jorama sa kráľ Radi stal vodcom kráľovstva Beta Izrael. Kráľ Radi bojoval aj proti Etiópskej ríši, ktorej v tom čase vládol cisár Menas. Silam židovského kráľovstva sa podarilo dobyť oblasť južne od kráľovstva a posilniť svoju obranu v pohorí Semien. Bitky proti silám cisára Menasa boli úspešné, pretože sily Etiópskej ríše boli nakoniec porazené.

Za vlády (1563–1597) cisára Sarsa Dengela bolo napadnuté židovské kráľovstvo a sily etiópskej ríše obliehali kráľovstvo. Židia obliehanie prežili, ale na konci obkľúčenia bol kráľ Goshen popravený a mnoho jeho vojakov, ako aj mnoho ďalších členov Beta Izrael, spáchalo masové samovraždy. [7]

Za vlády Susenyosa I., ktorý v roku 1622 verejne konvertoval na katolicizmus, viedla etiópska ríša vojnu proti židovskému kráľovstvu a podarilo sa jej dobyť celé kráľovstvo a do roku 1627 ho pripojiť k etiópskej ríši. Porazení Židia boli predaní ako otroci, prinútený pokrstiť a odmietol právo vlastniť pôdu. [2]

Gondarské obdobie (1632–1855) Edit

Potom, čo sa v 20. rokoch 16. storočia v Etiópii skončila autonómia Beta Izrael, cisár Susenyos I. skonfiškoval ich pozemky, predal mnoho ľudí do otroctva a ostatných násilne pokrstil. [8] Okrem toho boli spálené židovské spisy a náboženské knihy a v Etiópii bola zakázaná akákoľvek forma židovského náboženstva. [ potrebná citácia ] V dôsledku tohto obdobia útlaku sa stratila alebo zmenila veľa tradičnej židovskej kultúry a praxe.

Zdá sa však, že komunita Beta Izrael v tomto období naďalej prekvitala. Hlavné mesto Etiópie Gondar v Dembiji bolo obklopené krajinami Beta Izrael. Beta Izrael slúžila cisárom od 16. storočia ako remeselníci, murári a tesári. Takýmto úlohám sa Etiópčania vyhýbali ako pokorne a menej úctyhodne ako voči farmárčeniu. [8] Podľa súčasných správ európskych návštevníkov, portugalských obchodníkov a diplomatov, Francúzov, Britov a ďalších cestovateľov mal Beta Israel v 17. storočí asi milión osôb. [ potrebná citácia ] Tieto správy tiež hovorili o tom, že niektoré znalosti hebrejčiny pretrvávajú medzi ľuďmi aj v 17. storočí. Napríklad Manoel de Almeida, portugalský diplomat a cestovateľ tej doby, napísal, že:

V Etiópii boli od prvého Židia. Niektorí z nich boli obrátení na zákon Krista, nášho Pána, iní trvali vo svojej slepote a predtým vlastnili mnoho širokých území, takmer celé kráľovstvo Dambea a provincie Ogara a Seman. To bolo vtedy, keď bola [kresťanská] ríša oveľa väčšia, ale keďže [pohanský a moslimský] Gallas na nich tlačil [z východu a juhu], cisári na nich tlačili [i. Židia na západe?] oveľa viac a pred mnohými rokmi im silou zbraní vzali Dambea a Ogara. V Semane sa však bránili s veľkým odhodlaním, pomohlo im to postavenie a členitosť ich hôr. Mnoho rebelov utieklo a pridalo sa k nim až po súčasného cisára Setana Sequeda [meno trónia Susneyos], ktorý v 9. roku bojoval a dobyl kráľa Gideona a v 19. roku zaútočil na Samena a zabil Gideona. . Väčšina z nich a ich kvet boli zabití pri rôznych útokoch a zvyšok sa vzdal alebo sa rozptýlil v rôznych smeroch. Mnohí z nich dostali svätý krst, ale takmer všetci boli stále takí Židia, ako boli predtým. Existuje mnoho z nich v Dambea a v rôznych oblastiach sa živia tkaním súkna a výrobou zargunchov [oštepov], pluhov a iných železných predmetov, pretože sú veľkí kováči. Medzi cisárskymi kráľovstvami a Cafresovými [černochmi], ktorí žijú vedľa Nílu mimo cisárskeho územia, sa navzájom zmiešalo oveľa viac týchto Židov, ktorí sa tu nazývajú Falashas. Falaši alebo Židia sú. [arabskej] rasy [a hovorte] hebrejsky, aj keď je veľmi skorumpovaný. Majú svoju hebrejskú bibliu a spievajú žalmy vo svojich synagógach. [9]

Zdroje poznatkov De Almeidy nie sú vysvetlené, ale odzrkadľujú prinajmenšom súčasné názory. Jeho komentáre k hebrejským znalostiam vtedajšej Beta Izrael sú veľmi významné: nemohli pochádzať z nedávneho súlože so Židmi inde, takže naznačujú hlboký starovek tradícií Beta Izrael, prinajmenšom v tom čase, predtým, ako bola prevzatá ich literatúra. preč od nich a neskôr ho dobyli kresťania. (Skeptickejšia škola historikov, ktorej názory sú diskutované vyššie, popiera, že by etiópski Židia niekedy poznali hebrejčinu, určite im nezostali žiadne hebrejské texty, a v posledných storočiach boli nútení používať v Ge'ez kresťanský „starý zákon“ ich vlastná literatúra bola zničená.) Je tiež zaujímavé, že spomína viac židovských komunít, ktoré v Sudáne žijú mimo Etiópie. Ako to už v týchto stredovekých povestiach z počutia často býva, sú tvrdenia, ktoré nemusia byť presné. Beta Izrael napríklad nepochádzal prevažne z arabskej rasy, ale možno tento výraz myslel voľne alebo znamenal, že ovládajú aj arabčinu.

O izolácii komunity Beta Israel v Etiópii a o tom, že naďalej používajú určitú hebrejčinu, informoval aj škótsky bádateľ James Bruce, ktorý zverejnil svoj cestopis Cesty za objavením zdroja Nílu v Edinburghu v roku 1790.

Beta Izrael stratila svoju relatívnu ekonomickú výhodu na konci 18. a na začiatku 19. storočia, počas Zemene Mesafint, obdobia opakujúcich sa občianskych sporov. Aj keď bolo hlavné mesto v tomto období nominálne v Gondare, decentralizácia vlády a dominancie regionálnymi hlavnými mestami mala za následok úpadok a vykorisťovanie Beta Izrael miestnymi vládcami. Už neexistovala silná ústredná vláda, ktorá by mala záujem a bola schopná ich chrániť. [8] V tomto období bolo židovské náboženstvo na približne štyridsať rokov skutočne stratené, než ho v štyridsiatych rokoch 19. storočia obnovil Abba Widdaye, popredný mních z Qwary. [8]

Egyptský rabín David ibn Zimra (1479–1573) na otázku o istej žene s čiernou pokožkou zajatej z Etiópie (židoarabčina: אל-חבאש) a predali Židovi v Egypte (žena, ktorá o sebe tvrdila, že je židovského pôvodu), napísala o dojmoch, ktoré mali egyptskí Židia v tej dobe o svojich etiópskych partneroch, ktorí sa hlásili k židovskému pôvodu:

. Hľa! je známe, že medzi kráľmi Kúša prebiehajú trvalé vojny, ktoré majú tri kráľovstvá, z ktorých časť patrí izmaelitom a časť kresťanom a časť izraelitom z kmeňa dan. S najväčšou pravdepodobnosťou pochádzajú zo sekty Sadok a Boethus, ktorí sa [teraz] nazývajú Karaites, pretože poznajú iba niektoré biblické prikázania, ale nepoznajú ústny zákon ani nezapaľujú sobotňajšiu sviečku. Vojna neprestáva medzi nimi a každý deň si navzájom berú zajatcov. [10]

V rovnakom responzum, uzatvára, že ak by sa etiópska židovská komunita chcela vrátiť k rabínskemu judaizmu, boli by prijatí a vítaní do stáda, rovnako ako Karaiti, ktorí sa v čase rabína Abraháma ben Maimonidesa vrátili k učeniu Rabbanitov.

Súčasná história komunity Beta Israel sa začína znovuzjednotením Etiópie v polovici 19. storočia za vlády Tewodrosa II. V tom čase bola populácia Beta Izrael odhadovaná na 200 000 až 350 000 ľudí. [11]

Kresťanské misie a rabínska reformácia Edit

Napriek občasným kontaktom v skoršej fáze si Západ dobre uvedomil existenciu komunity Beta Izrael, keď prišli do kontaktu prostredníctvom protestantských misionárov „Londýnskej spoločnosti na podporu kresťanstva medzi Židmi“, ktorá sa špecializovala na konverziu Židia. [12] Organizácia začala pôsobiť v Etiópii v roku 1859. Protestantskí misionári, ktorí pracovali pod vedením obráteného Žida menom Henry Aaron Stern, konvertovali mnohých z komunity Beta Israel na kresťanstvo. V rokoch 1859 až 1922 konvertovalo na etiópske kresťanstvo asi 2 000 členov Beta Israel (na protestantizmus neprestúpili kvôli dohode, ktorú mali protestantskí misionári s etiópskou vládou). Relatívne nízky počet konverzií je čiastočne vysvetlený silnou reakciou na konverzie náboženského vedenia komunity Beta Israel [ potrebná citácia ]. Členovia Beta Israel, ktorí konvertovali na kresťanstvo, sú dnes známi ako „Falash Mura“.

Aktivity protestantských misionárov v Etiópii vyvolali európske židovstvo. Výsledkom bolo, že niekoľko európskych rabínov vyhlásilo, že uznáva židovstvo komunity Beta Israel, a nakoniec sa v roku 1868 organizácia „Alliance Israélite Universelle“ rozhodla vyslať do Etiópie židovsko-francúzskeho orientalistu Josepha Halévyho, aby študoval podmienky Etiópski Židia. Po návrate do Európy urobil Halévy veľmi priaznivú správu o komunite Beta Israel, v ktorej vyzval svetovú židovskú komunitu na záchranu etiópskych Židov, na zriadenie židovských škôl v Etiópii a dokonca navrhol priviesť tisíce členov Beta Israel na osídlenie. v osmanskej Sýrii (tucet rokov pred skutočným vznikom prvej sionistickej organizácie).

Napriek tomu po krátkom období, v ktorom mediálne pokrytie vyvolalo veľký záujem o komunitu Beta Israel, záujem medzi židovskými komunitami na celom svete klesal. Stalo sa to hlavne preto, že stále pretrvávali vážne pochybnosti o židovstve komunity Beta Israel a pretože organizácia Alliance Israélite Universelle nedodržala Halévyho odporúčania [ potrebná citácia ] .

V rokoch 1888 až 1892 zažila severná Etiópia ničivý hladomor. Hladomor spôsobil hniezdny dobytok, ktorý zabil väčšinu hovädzieho dobytka (pozri epizootiu afrického moru dobytka v 90. rokoch 19. storočia). Podmienky sa zhoršili s výskytom cholery (1889 - 1892), týfusovou epidémiou a veľkou epidémiou kiahní (1889 - 1890).

V tom čase zomrela asi jedna tretina etiópskej populácie. [13] [14] Odhaduje sa, že počas tohto obdobia zomrela polovica až dve tretiny komunity Beta Israel.

Mýtus o stratených kmeňoch v Etiópii zaujal Jacquesa Faitlovitcha, bývalého študenta Josepha Halévyho na Ecole des Hautes Etudes v Paríži. V roku 1904 sa Faitlovitch rozhodol viesť novú misiu v severnej Etiópii. Faitlovitch získal finančné prostriedky od židovského filantropa Edmonda de Rothschilda, cestoval a žil medzi etiópskymi Židmi. Faitlovičovi sa navyše podarilo narušiť snahy protestantských misionárov obrátiť etiópskych Židov, ktorí sa vtedy pokúšali presvedčiť etiópskych Židov, že všetci Židia na svete veria v Ježiša. V rokoch 1905–1935 vychoval 25 mladých etiópskych židovských chlapcov, ktorých zasadil do židovských komunít v Európe, [15] napríklad Salomon Yesha, [16] Taamerat Ammanuel, [17] Abraham Adgeh, [18] Yona Bogale, [19] a Tadesse Yacob. [20]

Po svojej návšteve v Etiópii vytvoril Faitlovitch medzinárodný výbor pre komunitu Beta Israel a prostredníctvom svojej knihy propagoval povedomie o ich existencii. Poznámky k plavbe z Falashas (1905), [21] a získali finančné prostriedky, ktoré umožnili zriadenie škôl v ich obciach.

V roku 1908 urobili vrchní rabíni zo 45 krajín spoločné vyhlásenie, v ktorom oficiálne vyhlásili, že etiópski Židia sú skutočne Židia. [2]

Začiatkom 20. storočia sa vo väčšine európskych židovských komunít otvorene podporovalo židovstvo komunity Beta Israel.

V roku 1921 Abraham Isaac Kook, prvý aškenázsky hlavný rabín britského mandátu pre Palestínu, uznal komunitu Beta Israel za Židov.

Talianske obdobie, 2. svetová vojna a povojnové obdobie Edit

V roku 1935 ozbrojené sily Talianskeho kráľovstva na čele s fašistickým vodcom Benitom Mussolinim vtrhli do Etiópie a obsadili ju. Etiópia sa oficiálne vzdala v roku 1936.

Taliansky režim prejavoval nepriateľstvo voči etiópskym Židom. Rasové zákony, ktoré boli prijaté v Taliansku, boli aplikované aj na taliansku východnú Afriku. Mussolini sa pokúsil dosiahnuť dohodu s Britániou, ktorá by uznala taliansku východnú Afriku, počas ktorej Mussolini navrhol vyriešiť „židovský problém“ v Európe a Palestíne presídlením Židov do severozápadných etiópskych okresov Gojjam a Begemder spolu s Komunita Beta Izrael. [22] [23] Navrhovaný židovský štát mal byť federálne zjednotený s Talianskou ríšou. Mussoliniho plán nebol nikdy realizovaný.

Keď v roku 1948 vznikol Izraelský štát, mnoho etiópskych Židov začalo uvažovať o imigrácii do Izraela. Cisár Haile Selassie napriek tomu odmietol udeliť etiópskemu židovskému obyvateľstvu povolenie opustiť svoju ríšu.

Včasná nelegálna emigrácia a oficiálne izraelské uznanie Edit

V rokoch 1965 až 1975 sa do Izraela prisťahovala relatívne malá skupina etiópskych Židov. Imigranti Beta Izrael v tom období tvorili hlavne veľmi málo mužov, ktorí študovali a prišli do Izraela na turistické vízum, a potom v krajine ilegálne zostali.

Niektorí priaznivci v Izraeli, ktorí rozpoznali ich židovstvo, sa im rozhodli pomôcť. Títo priaznivci začali organizovať združenia, vrátane jedného pod vedením Ovadie Hazzi, jemenského Žida a bývalého seržanta izraelskej armády, ktorá sa po druhej svetovej vojne vydala za manželku z komunity Beta Israel. [24] Niektorým z nelegálnych prisťahovalcov sa podarilo pomocou izraelských orgánov napraviť svoj status u izraelských orgánov. Niektorí súhlasili s „konvertovaním“ na judaizmus, ktorý im pomohol napraviť ich osobný status a zostať tak v Izraeli. Tí, ktorí si upravili status, často priviedli do Izraela aj svoje rodiny.

V roku 1973 Ovadia Hazzi oficiálne položila otázku židovstva Beta Israel izraelskému sefardskému rabínovi Ovadii Yosefovi. Rabín, ktorý citoval rabínske rozhodnutie zo 16. storočia Radbaz a tvrdil, že Beta Izrael pochádza zo strateného kmeňa Dan, uznal ich židovstvo vo februári 1973. Toto rozhodnutie pôvodne odmietol aškenázsky vrchný rabín Shlomo Goren, ktorý nakoniec v roku 1974 zmenil svoj názor na túto vec.

V apríli 1975 izraelská vláda Jicchaka Rabina oficiálne prijala Beta Izrael za Židov na účely zákona o návrate (izraelský akt, ktorý priznáva všetkým Židom na svete právo prisťahovať sa do Izraela).

Neskôr izraelský premiér Menachem Begin získal od Ovadie Yosefa jasné rozsudky, že sú potomkami desiatich stratených kmeňov. Hlavný izraelský rabinát však pôvodne vyžadoval, aby sa podrobili pro forma Židovských konverzií, aby sa odstránili všetky pochybnosti o ich židovskom postavení.

Etiópska občianska vojna Upraviť

Po období občianskych nepokojov, 12. septembra 1974, sa preomunistická vojenská junta, známa ako „Derg“ („výbor“), chopila moci po zvrhnutí cisára Haile Selassieho I. Derg ustanovil vládu, ktorá bola socialistická. v mene a vojenskom štýle. Podplukovník Mengistu Haile Mariam prevzal moc ako hlava štátu a predseda Dergu. Mengistuove roky vo funkcii boli poznačené vládou v totalitnom štýle a masívnou militarizáciou krajiny, financovanou Sovietskym zväzom a východným blokom a asistovanou Kubou. Komunizmus bol novým režimom oficiálne prijatý koncom 70. a začiatkom 80. rokov minulého storočia.

Výsledkom bolo, že nový režim postupne začal prijímať protináboženské a protiizraelské pozície a prejavovať nepriateľstvo voči etiópskym Židom. [ potrebná citácia ]

V polovici 80. rokov 20. storočia Etiópia prešla sériou hladomorov, ktoré ešte zhoršila nepriaznivá geopolitika a občianske vojny, ktoré si nakoniec vyžiadali státisícové úmrtia. [25] V dôsledku toho sa životy státisícov Etiópčanov vrátane komunity Beta Israel stali neudržateľnými a veľká časť sa pokúsila uniknúť vojne a hladomoru útekom do susedného Sudánu.

Starosť o osud etiópskych Židov a strach o ich blaho nakoniec prispeli k oficiálnemu uznaniu izraelskej vlády komunity Beta Israel za Židov v roku 1975 na účely zákona o návrate. Občianska vojna v Etiópii prinútila izraelskú vládu prepraviť väčšinu obyvateľstva Beta Israel v Etiópii do Izraela v niekoľkých skrytých vojenských záchranných operáciách, ktoré prebiehali od 80. rokov minulého storočia do začiatku 90. rokov minulého storočia.

Addis Abeba mala v jednom bode prominentnú komunitu adenitov. [26] Väčšina z nich odišla pomerne rýchlo, mnohí robili aliyah, niektorí však zostali a založili si synagógy a hebrejské školy. [27] Do roku 1986 zostalo v meste iba šesť adenovských rodín a takmer celý ich majetok zabavil Mengistu režim. [28]

Vzťahy medzi Etiópiou a Izraelom Upraviť

Etiópia má veľvyslanectvo v Tel Avive a veľvyslanec je tiež akreditovaný pre Svätú stolicu, Grécko a Cyprus. Izrael má veľvyslanectvo v Addis Abebe, veľvyslanec je akreditovaný aj v Rwande a Burundi. Izrael bol jedným z najspoľahlivejších dodávateľov vojenskej pomoci v Etiópii a počas eritrejskej vojny za nezávislosť podporoval rôzne etiópske vlády.

V roku 2012 bol izraelský izraelský rodák Etiópčan Belaynesh Zevadia vymenovaný za izraelského veľvyslanca v Etiópii. [29]

Počas cisárskej éry izraelskí poradcovia vycvičili výsadkárov a protipovstalecké jednotky patriace do piatej divízie (nazývanej aj Nebelbal, „plameň“, divízia). [30] V decembri 1960 sa časť etiópskej armády pokúsila o prevrat, zatiaľ čo cisár Haile Sellassie I. bol na štátnej návšteve v Brazílii. Izrael zasiahol, aby cisár mohol komunikovať priamo s generálom Abbiye. Generál Abbiye a jeho vojská zostali cisárovi verní a vzbura bola zdrvená. [31]

Začiatkom 60. rokov začal Izrael pomáhať etiópskej vláde v kampaniach proti Eritrejskému frontu za oslobodenie (ELF). [30] [31] Etiópska vláda vykreslila eritrejské povstanie ako arabskú hrozbu pre africký región. Tento argument presvedčil Izraelčanov, aby sa v konflikte postavili na stranu etiópskej vlády. [32] Izrael vycvičil protipovstalecké sily a generálny guvernér Eritrey Asrate Medhin Kassa mal za poradcu izraelského vojenského atašé. Izraelský plukovník dostal na starosť vojenskú výcvikovú školu v Decamare a výcvik etiópskych námorných komando. [30] [31] Do roku 1966 bolo v Etiópii asi 100 izraelských vojenských poradcov. [31]


Etiópia - história a kultúra

Etiópia je jednou z najľudnatejších krajín Afriky. Netreba dodávať, že má tiež jednu z najbohatších kultúr na celom kontinente a je väčšinou nedotknutý cudzincami vďaka dlhej histórii nezávislosti, ktorú prelomilo iba päťročné obsadenie Talianmi. V predvojnových dňoch bola dominantnou etnickou skupinou Amhara, po ktorej nasledovali Tigrejci. V miestnej hudbe, náboženstve a kuchyni je stále možné vidieť určitý vplyv zo susedných krajín, ako je Somálsko, Sudán, Eritrea, Jemen a India, ako aj starí talianski obyvatelia.

História

Najstaršia zaznamenaná história krajiny sa datuje do 8. storočia pred naším letopočtom, počas ktorého bola Etiópia súčasťou starovekého kráľovstva D'mt, ktoré vládlo súčasnej severnej Eritrei a Etiópii. V 4. storočí pred naším letopočtom došlo k nástupu Aksumitskej ríše, aby sa znova zjednotili nezávislé kráľovstvá v regióne. Dôkazy o ranej histórii sú bohaté na staroveké mestá, ako je Yeha blízko Aksumu, kde staré chrámy a ruiny ponúkajú pohľad do predaksumitskej civilizácie.

Až v 16. storočí územie nadviazalo skutočný kontakt s Európanmi. Bol nadviazaný vzťah s Portugalcami, čo sa ukázalo ako prospešné počas etiópsko-adalskej vojny poskytovať miestnym silám muníciu a vojakov. Konverzia ríše na katolicizmus viedla k rokom krvavého povstania, ktoré viedlo k vyhnaniu jezuitských misionárov a Európanov z tohto územia. Náboženstvo sa vrátilo k pravoslávnemu kresťanstvu a práve v tomto období sa stavalo mnoho historických a náboženských zázrakov v krajine, ako napríklad stará katedrála Panny Márie Sionskej, hrad Fasilides a opevnenie Fasil Ghebbi.

Moderná Etiópia začala stúpať, keď na trón v roku 1855 nastúpil cisár Tewodros II. V druhej polovici storočia si etiópske vojská zachovali slobodu bojom proti tureckým a egyptským útočníkom, ktorí ohrozovali ich nezávislosť. The country eventually allied with both Turkey, Egypt, and Britain to combat the Sudanese in what was historically known as the Mahdist War.

The Italian occupation happened during the chaos of WWII, but Ethiopians didn’t have a hard time regaining power. The Italian rule lasted only five years, thanks to the leadership of Emperor Haile Selassie II, who oversaw the fight for liberation and outlawed slavery. Despite being one of the countries with the longest history of independence, Ethiopia remains plagued by food shortages, poverty and squabbles with neighboring countries, no thanks to the Dark Age brought about by the communistic Mengitsu Era, which marred their past with wars, state-sponsored genocide and famine.

The communist era ended in 1991, coinciding with the disintegration of communism throughout the entire world. Ethiopia established a new constitution in 1994 following the revolution, though its political situation remains relatively unstable due to continual conflicts with neighboring Eritrea.

Kultúra

Ethiopians have one of the richest, most well-preserved cultures in the world, with very little influence from other countries. Locals have a strong identity, passing on legends and customs from one generation to the next.

Christianity is the predominant religion, followed by Islam and other traditional animist beliefs. Both Ethiopia and Eritrea were among the first countries in the world to adopt Christianity. Up to 62 percent of the population is Christian, while 30-35 percent is Muslim. The remaining 4-5 percent follows traditional religions.

Ethiopian music is extremely diverse and modern influences come from folk music from all over the Horn of Africa, particularly Somalia. Religious music has distinct Christian elements, while secular tunes in the highlands are played by wandering musicians known as azmaris. Some of the traditional instruments include the chordophone (a string instrument that resembles a lute and lyre, played with a bows), aerophones (bamboo flutes), idophones (used for liturgical music), and membranophones (hand drums).

Hand woven fabrics (often decorated with intricate patterns) are used to create elegant garments. Traditional garb includes pants and knee-length shirts with a white collar, a sweater for men and shawls to cover the women’s hair. Locally made jewelry is stunning, particularly the silver and gold necklaces, which are often worn on the arms and feet. Traditional clothes are often seen during religious ceremonies, weddings and other special occasions.

Ethiopian cuisine is also one of the most distinct in Africa, known for its unique flavors and use of local ingredients. Some of the most popular entrees include injera a wat. Traditional Ethiopian cooking does not use pork or seafood (except for fish), as most of the population adheres to Ethiopian Orthodox, Islam and Jewish faith, all of which disallow consumption of pork.


Top Interesting Facts

The birthplace of coffee

Ethiopia is the place of origin for the coffee bean which originated from the place called Kefa.

New Years

Ethiopians celebrates their new year on September 11. Enkutatash is the first day of the New Year in Ethiopia. It occurs on Meskerem 1 on the Ethiopian calendar, which is 11 September. The Ethiopian calendar has 13 months and it is 7 or 8 years behind the Western calendar—so as of 2019, it is only 20011 in Ethiopia. The 13th month has only five days, or six in a leap year.

The Rastafarian movement

Rastafari, sometimes termed Rastafarianism developed in Jamaica during the 1930s. However, the spiritual homeland of it is in actual fact Ethiopia. The former emperor of Ethiopia, Haile Selassie, is given central importance. Many Rastas regard him as an incarnation of Jah on Earth and as the Second Coming of Christ.

Abebe Bikila, an Ethiopian, won Africa’s first Olympic gold medal, in 1960. He won the race again in Tokyo four years later and became the first person to win the race twice, setting a world record.

The earliest instance of human ancestors using tools has been traced to Ethiopia.

About 70% of the mountains of Africa are in Ethiopia.

Ethiopia is the most populous landlocked country in the world, as well as the second-most populous nation on the African continent after Nigeria.

Addis Ababa, the capital city, is the highest capital city in Africa, at 2,400 metres. It’s also home of the African Union, and headquarters of the United Nations Economic Commission for Africa.

Ethiopia is home to the source of the Blue Nile, which together with the White Nile makes up the Nile River, the longest river in the world.

The first globally recognized female African head of state was Ethiopian Queen Zewditu, who was the empress of Ethiopia from 1916 to 1930.


História

Etiópia is known to be the source of homo-sapiens, and therefore the whole human story can be found in this piece of land. This section will reveal the factual ‘real’ story of Ethiopia, as the historians believe it occurs. It is important to know that for the majority of Ethiopians, this isn’t the history they believe in. In this country, like in many other African countries, legends concerning magical forces and creatures are in the consensus, and a lot of nonexistent folk heroes are not just legends, but are taken as solid facts.

Ethiopia is considered to be the site of the emergence of early Homo sapiens, 400,000 years ago. Most modern historians consider this civilization to be a native African one. In November 30th 1974, a female skull (that got the name Lucy) was found in a dried-up lake near Hadar in Ethiopia’s north south region. It’s the oldest skull for human species that walk on two lags, and Its 3.2 million years old!

The first known civilization that inhabited Ethiopia was around the 8th century BC, and it was a kingdom known as Dʿmt. It was established in northern Ethiopia and Eritrea. Its capital was around the current town of Yeha, situated in northern Ethiopia. After the fall of Dʿmt in the 4th century BC, the plateau came to be dominated by smaller successor kingdoms.

In the first century AD the Aksumite Empire emerged in what is now northern Ethiopia and Eritrea, at times extending its rule into Yemen on the other side of the Red Sea. The Persian religious figure Mani listed Aksum with Rome, Persia, and China as one of the four great powers of his time in the 3rd century.

1137 to 1270 : Many parts of modern Ethiopia (and Eritrea) were ruled by the Zagwe dynasty.

1270 AD: the Solomonic dynasty ruled the Ethiopian Empire.

Early 15th century: Ethiopia sought to make diplomatic contact with European and the first relations began in 1508 with Portugal, that helped Ethiopia against attacks.

1624: Emperor Susenyos I converted to Roman Catholicism and that caused a civil unrest resulting in thousands of deaths.

1632: Emperor Fasilides, Susenyos’s son, declared the state religion again to be Ethiopian Orthodox Christianity. He expelled the Jesuit missionaries and other Europeans religions.

1636: Emperor Fasiladas found a new capital named Gondar. It was the first permanent capital since Lalibela. By the 17 th century Gondar boasted magnificent palaces and gardens. It was also the site of sumptuous feasts and extravagant court pageantry, attracting visitors from around the world. It had thriving markets that drew rich Muslim merchants from across the country. The art of craft flourished. Impressive churches were build, among them the famous Debre Berhan Salassie.

1707 to 1721: everyone in Gondar tried their hand in conspiracy, and chaos ruled the streets. Three different monarchs held power in that period. Emperor Bakaffa’ region restored stability in 1721, but by the time of Iyasu II death in 1755, the kingdom was back in turmoil. The provinces started to rebel.

1755 to 1855: Ethiopia experienced a period of isolation referred to as the Zemene Mesafint or “Age of judges” ‘every man did what which was right in his own eyes’. The emperors were nothing but puppets in the hands of rival feudal lords and their powerful provincial armies.

1855: Ethiopia was completely united and the power in the Emperor restored, beginning with the reign of Emperor Tewodros II. Upon his ascent, he began modernizing Ethiopia and recentralizing power in the Emperor. Ethiopia began to take part in world affairs once again.

1868: After Tewodros’ suicide, Tekle Giyorgis II was proclaimed Emperor. He was defeated in the Battles of Zulawu and Adua.

21 January 1872: Kassai was subsequently declared Emperor Yohannes IV .

1875: Turkish/Egyptian forces, accompanied by many European and American ‘advisors’, twice invaded Abyssinia but were initially defeated at the Battle of Gundet.

1885 to 1889: Ethiopia joined the Mahdist War allied to Britain, Turkey and Egypt against the Sudanese Mahdist State. On 10 March 1889, Yonannes IV was killed whilst leading his army in the Battle of Gallabat. Menelik II who was Emperor from 1889 until his death in 1913.

Menelik set off to subjugate and incorporated the Oromo, Sidama, Gurage, Wolayta and other groups. At the same time, he made advances in road construction, electricity and education the development of a central taxation system and the foundation and building of the city of Addis Ababa – which became Ras, capital of Shoa province in 1881.

1889: Ras was renamed as Addis Ababa, the new capital of Abyssinia. Menelik had signed the Treaty of Wichale with Italy in May 1889 in which Italy would recognize Ethiopia’s sovereignty so long as Italy could control an area north of Ethiopia. In return Italy was to provide Menelik with arms and support him as emperor.

1896: This conflict between Ethiopia and Italy erupted in the battle of Adwa in which Italy’s colonial forces were defeated by the Ethiopians.

1916: The early 20th century was marked by the reign of Emperor Haile Selassie I. He undertook the modernization of Ethiopia from 1916, when he was made a Ras and Regent (Inderase) for Zewditu I and became the de facto ruler of the Ethiopian Empire.

1930: Following Zewditu’s death, he was made Emperor.

1936-1941: The independence of Ethiopia was interrupted by the Second Italy-Abyssinian War and Italian occupation. During this time, Haile Selassie appealed to the League of Nations in 1935, delivering an address that made him a worldwide figure, and the 1935 Čas magazine Man of the Year.

1941: Following the entry of Italy into World War II, British Empire forces, together with patriot Ethiopian fighters, officially liberated Ethiopia in the course of the East African Campaign.

1942: Haile Selassie I issued a proclamation abolishing slavery. Ethiopia had between two and four million slaves in the early 20th century, out of a total population of about eleven million.

1952: Haile Selassie orchestrated the federation with Eritrea.

1962: Haile Selassie dissolved the agreement and annexed Eritrea, which resisted and finally won its Eritrean War of Independence.

1963: Haile Selassie played a leading role in the formation of the Organization of African Unity (OAU).

1973: The oil crisis changed the opinion of the country regarding its leader. The high gasoline prices caused the taxi drivers and teachers to go on strike and students and workers in Addis Ababa began demonstrating against the government. A new government was formed with Endelkachew Makonnen serving as Prime Minister.

1974: Haile Selassie’s reign came to an end on September 12, 1974, when a Soviet-backed Marxist-Leninist military junta, the “Derg” led by Mengistu Haile Mariam, deposed him The new Provisional Military Administrative Council established a one-party communist state which was called People’s Democratic Republic of Ethiopia. Hundreds of thousands were killed as a result of the Red Terror, forced deportations, or from the use of hunger as a weapon under Mengistu’s rule.

1980: a series of famines hit Ethiopia that affected around 8 million people, resulting in 1 million dead. Insurrections against Communist rule sprang up.

1989: the Tigrayan Peoples’ Liberation Front (TPLF) merged with other ethnically based opposition movements to form the coalition known as the Ethiopian Peoples’ Revolutionary Democratic Front (EPRDF).

1991: EPRDF forces advanced on Addis Ababa and the Soviet Union don’t intervene to save the Mengistu government side. He fled the country to asylum in Zimbabwe, where he still resides.

1992: a transitional constitution was set up.

1994: a new constitution was written that formed a bicameral legislature and a judicial system. 1995: The first formally multi-party election took place.

1998: a border dispute with Eritrea led to the Eritrean–Ethiopian War, which lasted until June 2000.

2009: A coalition of opposition parties and some individuals was established to oust the regime of the EPRDF in legislative elections of 2010. The opposition won most votes in Addis Ababa, but the EPRDF halted counting of votes for several days. After it ensued, it claimed the election, amidst charges of fraud and intimidation.


Brief History of Ethiopia

Brief History of Ethiopia BY Haze88 “Throughout history, it has been the inaction of those who could have acted the indifference of those who should have known better the silence of the voice of justice when it mattered most that has made it possible for evil to triumph. ” -Haile Selassie The name “Ethiopia” derives from the Greek word ethio, meaning “burned” and pta, meaning “face”: the land of burned-faced peoples or in some points also means “something divided”. Ethiopia also known as (Abyssinia) is the tenth largest country in Africa, covering 439,580 square miles almost twice the size of Texas.

Addis Ababa is the third-highest capital city in the world. The country boasts a massive population as one of the densest landlocked countries in the world with roughly 93 million inhabitants and a poverty line of 64%. Life expectancy at birth is 53 years old for males and 58 years old for females. Exports are gold, platinum, copper, livestock, sugarcane, leather products, oilseeds and the cultivation of coffee. Coffee is a staple of Ethiopia culture and its no wonder why Ethiopia is the biggest producer of coffee in the world. It is also the major constituent of the landmass known as the Horn of Africa.

It is bordered on the north and northeast by Eritrea (which use to be part of northern Ethiopia), on the east by Djibouti and Somalia, on the south by Kenya, and on the west and southwest by Sudan. The central plateau, known as the highlands, is surrounded on three sides by desert with a significantly lower elevation. The plateau is between six thousand and ten thousand feet above sea level, with the highest peak being Ras Deshan, the fourth-tallest mountain in Africa. Known to be one of the oldest independent countries dating back to at least 2,000 years old in Africa.

Despite it being very old in existence it is actually one of the only ountries of Africa to be colonized. Mussolini was the only other person, who in 1935 came close but had to relinquish his control due to losing WWII. Another anomaly of the country is the fact the Red Sea and Gulf of Aden has given a steady influx of Christian and Muslim influence, flocking diverse people and culture to what Ethiopia has become to be known. Ancient Egyptians the 2nd and 3rd dynastys referred to Ethiopia by the name of the Kingdom of Kush or in the Old Testament by the name of Punt or Yam.

Even the great epic writer himself Homer depicted Ethiopians as “pious and favored by the gods. The history of Ethiopia is very vast and rich of heritage ranging from the beginning of the link of man and evolution to the mix of many different religions and people indigenous for centuries. An example of Ethiopia’s geographic test of time is the valley in which most scientists have discovered the stem of life that the migration of humans Journeying out of to inhabit many different parts of Eurasia at that time.

The Great Rift Valley (known for discoveries of early hominids such as Lucy, whose bones reside in the Ethiopian National Museum) bisects the central plateau. The valley extends southwest through the country and ncludes the Danakil Depression, a desert containing the lowest dry point on the earth. In the highlands is Lake Tana, the source of the Blue Nile, which supplies the great majority 0T water to NIIe Rlver valley In Egypt. The people of Ethiopia are a type of diversity that you wouldn’t find in too many places in the world with the exception of the United Sates.

Ethiopia has a diverse mix of ethnic and linguistic backgrounds. It is a country with more than 80 different ethnic groups each with its own language, culture, custom and tradition. One of the most significant areas of Ethiopian culture is its literature, which is represented redominantly by translations from ancient Greek and Hebrew religious texts into the ancient language Ge’ez, modern Amharic and Tigrigna languages. Ge’ez is one of the most ancient languages in the world and is still used today by the Ethiopian Orthodox Tewahedo Church.

The Ethiopian Orthodox Tewahedo Church has its own unique customs and traditions, which have been influenced by Judaism. It’s also worth to mention the Christian missionary saint by the name of Frumentius. Saint Frumentius is credited by the Ethiopians for the first translation of the New Testament in Ge’ez, their ancient native language. Even with the cornucopia of cultures and beliefs all embedded in to Ethiopia it does have many quarrels with religious differences. Not to say there isn’t any at all but there are the occasional terror alerts from radical minorities.

The economy in Ethiopia is mainly based on agriculture, in which 85 percent of the population participates. Ecological problems such as periodic drought, soil degradation, deforestation, and a high population density negatively affect the agricultural industry. Most agricultural producers are subsistence farmers living in the highlands, while the population in the lowland eripheries is nomadic and engages in livestock raising. Gold, marble, limestone, and small amounts of tantalum are mined throughout the region. In Ethiopia, men and women have clearly defined roles.

Traditionally men are responsible for providing for the family and for dealing with family contact outside the home whereas women are responsible for domestic work and looking after the children. Parents are stricter with their daughters than their sons often parents give more freedom to males than females. The traditional view was men neither cook nor do shopping because housework tends to be women’s Job. This view continues to be held in many areas of the country. Although many people continue to follow these traditional roles, life is constantly evolving including the role of men and women.

This can be seen particularly true in urban areas where women are beginning to take a major role in all areas of employment and men are beginning to take a greater role in domestic life. The Ethiopian traditional costume is made of woven cotton. Ethiopian men and women wear this traditional costume called gabbi or Netella. Women often wear dresses (Kemis) and netella with borders of colored embroidered woven crosses, but ther designs are also used. Other ethnic groups and tribes in the south and west of the country wear different costumes that reflect their own traditions.

Some tribes partially cover their body with leather but others do not wear any clothes at all, merely decorating their faces and bodies with distinctive images. As Tar as nation culslne goes one 0T tne more Known Etnloplan natlonal 01snes Is called wat. It is a hot spicy stew accompanied by inJera (traditional large spongy pancake made ofteff flour and water). Teff is unique to the country and is grown on the Ethiopian highlands. There are many varieties of wat, e. g. hicken, beef, lamb, vegetables, lentils, and ground split peas stewed with hot spice called Berbere.

It’s made of dried red hot pepper, herbs, spices, dried onions, dried garlic and salt ingredients. Wat is served by placing it on top of the inJera, which is served in a mesob (large basket tray). The food is eaten with fingers by tearing Offa piece of inJera and dipping it in the wat. The favorite drink of many Ethiopians is bunna (coffee). Bunna is drunk in Ethiopia in a unique and traditional way known as a “coffee ceremony”. First the coffee is roasted, then ground and placed in a Jebena (coffee pot) with boiling water. When ready it is then served to people in little cups, up to three times per ceremony.

The Ethiopian National Defense Force (ENDF) is the military of Ethiopia. Civil direction of the military is carried out through the Ministry of Defense, which oversees the ground forces, air force, as well as the Defense Industry Sector. The current defense minister is SiraJ Fergessa. In 2012 the IISS estimated that the ground forces had 135,000 personnel and the air force 3,000. As of 2012, the ENDF consists of two separate branches: the Ground Forces and the Ethiopian Air Force, Ethiopia has several defense sector organizations that produce nd overhaul different weapons systems.

Most of these were built under the Derg regime, which planned a large military industrial complex. The ENDF relies on voluntary military service of people above 18 years of age. Although there is no compulsory military service, armed forces may conduct call-ups when necessary and compliance is compulsory. Being a landlocked country, Ethiopia today has no navy. Ethiopia acquired a coastline on the Red Sea in 1950 and created the Ethiopian Navvy in 1955. Eritrea’s independence in 1991 left Ethiopia landlocked again, but the Ethiopian Navvy continued to operate from foreign ports until it finally was disbanded in 1996.

The government of Ethiopia is structured in the form of a Federal Parliamentary Republic (1991 -present) whereby the Prime Minister is the head of the government. The government exercises executive power, while legislative power is vested in the parliament. The Judiciary is more or less independent of the executive and the legislature. Many issues plagues Ethiopia both internally and externally, culturally and ethically. Ethiopia being primarily 80% agricultural depends much upon the fertile land they live on. Drought, deforestation and soil erosion are very detrimental to the flow of agricultural production.

Thus wreaking havoc on their economy and causing more financial stress on both the individual and all businesses both big and small. The result of this is usually poor governance and corrupted officials are the roots for a lot of the disorganization and misdeeds done to their beloved country. Even more serious issues are to be apparent such as the constant border conflicts with Somalia and an uneasy cease-fire with Eritrea (Border war 1998-2000). Other issues that concern the country even with its religious undertone. There is a rising issue of child labor, child trafficking and most recently child prostitution.

IT you ever nappen Tina yourselT vlsltlng Etnlopla as a wrlter or a Journalist, Just make sure you keep your opinions to yourself until you exit the countries borders. Severely restricted basic rights of freedom and expression, association and assembly. In 2009 30 Journalists were convicted under the countries vague anti-terrorism proclamation. This type of oppression is exactly what has caused Ethiopia to keep itself so excluded from the western world. Traditional houses found in Ethiopia are usually round wellings with cylindrical walls made of wattle and daub.

The roofs are conical and made of thatch, and the center pole has sacred significance in most ethnic groups, including the Oromo, Gurage, Amhara, and Tigreans. Variations on this design occur. In the town of Lalibella the walls of many houses are made of stone and are two- storied, while in parts of Tigre, houses are traditionally rectangular. In more urban areas, a mixture of tradition and modernity is reflected in the architecture. The thatched roofs often are replaced with tin or steel roofing. The wealthier suburbs of Addis Ababa have multistory residences made of concrete and tile that are very western in form.

Addis Ababa, which became the capital in 1887, has a variety of architectural styles. The city was not planned, resulting in a mixture of housing styles. Communities of wattle-and-daub tin-roofed houses often lie next to neighborhoods of one- and two-story gated concrete buildings. The outlook for Ethiopia in the upcoming future 10-20 years from now looks promising. There are many nutritional food aid and agricultural developments being run right now by the USA and Canada. Food shortages are a major problem for this ountry, which has a very big population that needs to be fed.

Many companies also have taken interest in Ethiopia. Starbucks for instant had Just made a national deal with regards to the countries innate talent to cultivate and produce coffee and coffee beans. For some this gives hope of ushering Ethiopia more in to the western world and taking the country out of such national debt and depravity. There is no one sure answer or correct way to determine the exact future for Ethiopia but for one thing the people of the country have a amazing ability of persevering and forging forward to a better and more conscious way of life.

To export a reference to this essay please select a referencing style below:


Ethiopia Culture

Religion in Ethiopia

Ethiopian Orthodox Church, 43% Islam (mainly in the east and south), 35% Traditional religions and Protestants are also significant.

Social Conventions in Ethiopia

Religion permeates nearly every facet of Ethiopian life and society. Fasting, as part of a religious ritual, is common. Ethiopian society is rather conservative with traditional values very much in place. Many Ethiopians also harbour a strong national identity, taking pride in their profound history as well as recent economic accomplishments.

Ethiopians are a sociable bunch. They take time to greet one another and close friends may kiss three times on the cheeks. Hand-holding between two same-sex friends is a sign of affection, not a sign of a gay relationship.

Eating & drinking: Only the right hand is used for eating or passing things. The left hand is used when going to the toilet and therefore considered dirty.

Monasteries & churches: When visiting a monastery or a church (particularly in Lalibela), women must wear a headscarf, and cover their arms and legs. Some monasteries and churches are only open to male visitors. Women travellers should always check before entering if they're unsure.

Ethiopian time: Please see the 'Doing business & staying in touch' section for an explanation on this.

Fotografovanie: In smaller towns, locals will expect a small payment in return for being photographed. Video photography in famous tourist attractions normally carries a small charge. Photography may be prohibited near government buildings and military installations.


Ethiopia History Timeline

Ethiopia is the first independent country which was occupied by Italy in the 1930s. During the years 1530 and 1531, Ahmad Gran, a Muslim leader, conquered almost all of Ethiopia. During the years 1818 and 1868, Lij Kasa conquered Gojjam, Tigray, Shoa and Amhara. In 1855, Kasa became the emperor Tewodros 2. In the year 1868, Tewodros was defeated by the British force and committed suicide, so that he cannot be captured. In 1872, Tigrayan became Yohannes 4.

In 1889, Yohannes 4 fought against the Mahdist forces and died. He was succeeded by emperor Memelik 2. Menelik signed a bilateral friendship treaty with the European country Italy at Wuchale. Addis Ababa was made the capita of Ethiopia.

In the year 1895, Italy invaded Ethiopia. In 1896, the Ethiopians defeated the Italian forces at Adwa. The Treaty of Wuchale was negated and Italy recognized Ehtiopia as an independent country but they controlled Eritrea. Menelik died in the year 1913, and was succeeded by Lij Lyasu, his grandson. In the year 1916, Lij Lyasu was deposed and Menelik&rsquos daughter called Zawditu became ruler who ruled via regent named Ras Tafari Makonnen.

In the year 1930, Zawditu died and Ras Tafari Makonnen became the emperor Haile Selassie 1. And, in 1935 once again Ethiopia was invaded by Italy. Italy captured Addis Ababa. Haile Seassie fled, and the king of Italy became the Ethiopian emperor. Ethiopia was combined with the Italian Somaliland and Eritrea and was called Italian East Africa.

The Commonwealth and the British along with the Arbegnoch defeated the Italians and restored Haile Selassie to the throne. The United Nations federated Eritrea with Ethiopia. In the year 1962 Haile Selassie have annexed Eritrea, and made it a province of Ethiopia.

The beta Israel history in Ethiopia is same as any other Jewish community. For many decades they were made the victims of hostility, forcing to convert, harsh legislation and also murders. They survived in these hostility situations with determination and the wish to exist in al the difficult times they faced by devoting themselves to god. Viac ..


Ethiopian history

Ethiopia is a diverse cultural nation with a long and in an African context well-documented history. Ethiopia is the only country in Africa which has never been colonised.

Ethiopia is known to be the "cradle of humanity". Human kind is very likely to have its roots in Ethiopia. Lucy, the best preserved version of the predecessor to man is approximately 3,5 mio. years old, and has been found in the Ethiopian part of the Great Rift Valley.

Ethiopia is one of the oldest Christian nations in the world. Christianity dates back to 300 ad, when the then capital of Ethiopia, Aksum, was converted to Christianity. The Ethiopian orthodox church is thus one of the oldest in the world. Christianity is deeply rooted in Ethiopian history, but islam also has roots in Ethiopia. Around 40% of Ethiopians are Muslim, and the two religions have co-existed peacefully ever since the first disciple of the Profet Muhammad was granted protection and residence in Ethiopia by the first king in Aksum.

Ethiopia's history has been shaped by influence from both the Middle East and Africa. Early Ethiopian history was influenced by Egypt. There is a myth saying that the Queen of Sheba, who reigned in the Northern City of Ethiopia, Aksum, had a son with King Solomon. The son was later pronounced as King Menelik I. According to the myth, Ethiopia has been ruled by descendants of King Menelik I up until the ousting of Kaiser Haile Selassie following the communist take-over of power in 1974.

Haile Selassie I ruled as emperor from 1930 to 1974. In 1935 Italian troops occupied the country, and it was not until 1941 that Ethiopia with the assistance of British troops were able to liberate Ethiopia again. In 1974, Emperor Haile Selassie was ousted by a communist military council, which in 1977 led to Mengistu Haile Mariam coming to power, where he became the leader of both the military council and the government. During the 1980's, under the rule of Mengistu, Ethiopia experienced some of the worst famines in the history of the country. Mengistu was overthrown in 1991 by guerilla forces led by the Tigray Peoples Liberation Front.

In 1991, a coalition of guerilla groups formed Ethiopian People's Revolutionary Democratic Front led by Former Prime Minister Meles Zenawi. The Ethiopian constitution, which was enacted in 1994, defines Ethiopia as an ethnic-based federal system and divides the country into 10 relatively autonomous regions. Ethiopia has had national parliamentary elections in 1995, 2000, 2005, 2010 and latest in May 2015. From 1991 until August 2012 Meles Zenawi was the Prime Minister of Ethiopia. After his death on August 20th, the Minister of Foreign Affairs Hailemariam Desalegn was appointed interim Prime Minister, and he was reelected after the general election in May 2015.

Ethiopia went through a sweep of modernisation during the late 19th and early 20 century. During this time, Emperor Menelik II founded Addis Ababa as the new capital. Ethiopia was one of the original members of the United Nations. Ethiopia today hosts two of the three continental organisations, namely the African Union Commission headquarter and the UNs Economic Commission for Africa. This often leads to Addis Ababa being referred to as the "Capital of Africa".


Pozri si video: 01 Африка - история человечества